Ajoj Zuzka
Tu sú moje slová, moje úvahy, moje otvorené zdieľanie po seminári:
Poznáš ten pocit, keď sa do nejakej (vlastne akejkoľvek) úlohy, či práce alebo zmeny, vôbec činnosti musíš nútiť? Alebo vieš aký to je pocit, keď máš v práci 20 nevybavených mailov a v tebe rastie panika a stres, lebo akokoľvek sa snažíš, maily neubúdajú, máš pocit že tvoja robota stojí, že tvoj život sa akosi neposúva, že stagnuješ? Poznáš to, keď každý po tebe stále niečo chce a ty chceš mať svätý pokoj, byť vyvalený na lúke a čumieť do oblakov s nádejou, že to je ten správny život, ten kde nemusím čeliť výzvam, čeliť problémom, vôbec niečo robiť. Lenže ... to je únik od reality. Únik od seba samého. Tou panikou a stresom, či výbuchmi zlosti len dokazuješ, že nie si prítomný, že si klameš tým, že to čo chceš - ležať na lúke a mať svätý pokoj, žiaden matrix, účty, povinnosti - je len ten správny život. Ee. Obyčajný únik od života.
Ja som bola na Znovuzrodení Individuality. Prišla som tam len s jediným prianím a to, vibrovať svojou vlastnou frekvenciou.❤️ Pretože vnútorný stres, ktorý vo mne vznikol vždy, keď som mala čokoľvek vykonať, mi natoľko vadil, že som ho už nechcela. A táto túžba, tento sen sa mi splnil.
Po seminári bolo zrazu všetko iné.
Začala som sa zoznamovať s novou Marikou a žiť jej život, vlastne som sa smiala sama sebe, nie s novou Marikou, ale KONEČNE S MARIKOU :)
V pracovnej mailovej schránke ma po seminári čakalo nie 20, ale 30 nevybavených mailov, ktoré tam svietili celý deň, pretože neustále pribúdali nové. Akoby skúška, že no ukáž, či to dáš :) Plus telefonáty a požiadavky kolegov do toho. Na záver dňa som si s úsmevom na perách a stále plná energie uvedomila, že aj takto sa dá. Bez stresu a paniky, hravo, rýchlo a efektívne, jednoducho živo. :)
Prešlo niekoľko týždňov a už sa to nikdy nevrátilo do modu, aký bol predtým. Všetko mi ide zrazu akoby od ruky. Nič nie je pre mňa prekážkou. Pamätám si, ako som zakaždým hľadala dôvody, prečo niečo neurobiť. Od semináru ich už nehľadám. Proste idem. ❤️Vchádzam do nových nepoznaných situácií plynule a som dokonca zvedavá ako dopadnú. Užívam si ich. Všetko nové dosiaľ nepoznané s radosťou objavujem a teším sa z toho. A je mi dobre... Dokonca ak mi je smutno, teším sa na chvíľu, kedy si smútok užijem naplno, sama, v tichu, lebo viem, že aj ten patrí sem a že zas odíde.
Dovolila som si zájsť v procese na seminári tak hlboko, ako som si doteraz nikdy nedovolila. Spočiatku som nechcela čeliť tomu vo vnútri, čo veľmi bolelo, ale že veľmi. Nedefinovateľné niečo, veľké a hrozivé. Bolo to tam dlhé roky, vlastne celý môj život. Dôverovala som však Zuzke, ktorá ma sprevádzala po celý čas s trpezlivosťou a láskou. Cítila som sa v bezpečí. Mala som dokonca pocit, akoby moja duša komunikovala skrz Zuzku. Pretože Zuzka hovorila slová, ktoré mi prichádzali aj počas predchádzajúcej meditácie. Veľké WAW, že sa to dá, že to existuje. Veľké ĎAKUJEM, že som to mola zažiť. A veľké ODPORÚČAM každému odvážnemu, ktorý verí, že nájde jedného dňa to, čo hľadá, aj za cenu obrovskej bolesti.
Čelila som strachu zo smrti v pôrodných cestách. Po druhej dávke umelého oxytocínu, ktorý sa doktori rozhodli mojej mame dať, aby som sa už konečne narodila (podľa nich som bola dva týždne❤️ prenášaná), som šla na svet prirýchlo, v šoku, nepripravená, odpojená od matky, mala som pocit, že ma chcú zabiť. Zažila som neúctu, hneď ako som prišla na tento svet. Na niekoľko dní ma oddelili od mojej matky, ktorá bola takisto vysilená s dávky chémie a môjho boja na svet. Narodila som sa s pocitom, že musím tým druhým dokázať, že som hodná života a úcty. Celý svoj doterajší život som druhým dokazovala s bojovnosťou, hnevom usídleným niekde hlboko vo vnútri, že na to mám.
...ale už našťastie nemusím
...už totiž rozumiem, čo sa udialo, čo za tým mojím životným postojom bolo
...cítim konečne vnútorný pokoj, úctu, srdečnosť a vďačnosť, že žijem
...cítim silu, pretože SOM silná a schopná naplneného života, cítila som tú veľkú silu v procese, mám ju, je tam, teším sa z toho :-)
Zuzi, ďakujem Ti krásne, stískam Ťa tuho :)
Marika ❤️
